Patrícia Tomanová

Patrícia Tomanová

Odmalička ma veľmi bavil tanec. Moja mamina ma už v škôlke zapísala do jedného tanečného súboru v Senici. Ale s odstupom času ma to prestalo baviť, chcela som niečo viac, nie len hýbať sa do hudby. Keď som bola druháčka na základnej škole, prišli mažoretky robiť nábor práve k nám do triedy. Vtedy som zistila že to nie je len o pohybovaní sa do rytmu, ale má to v sebe niečo omnoho viac. Rodičia zo mňa doma neboli veľmi nadšení, keď som chcela skončiť s tanečnou a prejsť na mažoretky, ale moja babka ma v tom podporila a prihlásila ma. Zo začiatku pre mňa tréningy neboli jednoduché, ale to asi pre nikoho z nás. Učili sme sa veľa nových vecí – mažoretkový postoj, pochod, ale mňa najviac bavilo točenie s paličkou. Veľmi ma v tom čase potešilo, keď mi Žaža s Maťkou ponúkli, či nechcem tancovať sólo. To bol moment, kedy som pochopila, že mažoretky sú niečo, čo ma neskutočne napĺňa a robí šťastnou. Nebolo to ale len o tom, že som mažoretka, ale aj o tom, že medzi nami všetkými bol krásny rodinný vzťah, vždy som sa mohla spoľahnúť či už na trénerky alebo kamarátky.

Keď som odchádzala na strednú školu, myslela som si, že nebudem stíhať tréningy a mala som v pláne s mažoretkami skončiť. Vtedy mi Žaža s Barborkou ponúkli, či nechcem byť asistentkou a trénovať deti. Moja odpoveď bola jasná a neváhala som ani na sekundu. Všetko sa dalo nejako zvládnuť – cestovanie z Trnavy do Senice 3x do týždňa, učenie sa, ale aj voľný život s kamarátmi a rodinou. Všetko som vedela skĺbiť. Síce som s odstupom času prestala byť aktívnou mažoretkou, ale stále som sa mohla v mažoretkovaní venovať deťom. V súčasnosti študujem na vysokej škole v Bratislave a ani táto diaľka ma neodrádza. Všetko sa dá, keď sa chce. To je moje motto, vďaka ktorému sa mi darí skĺbiť všetky aspekty môjho života. Dokonca som sa tento rok rozhodla opäť vrátiť do súboru. Skúsim oprášiť moje schopnosti a znalosti s paličkou. Pre mňa osobne nie je nič krajšie ako vidieť iskričky v očiach detí, keď sa im podarí naučiť sa niečo nové a ich úprimné šťastie a radosť, keď to dotiahnu na stupeň víťazov. Vtedy si poviem, že môžem byť hrdou trénerkou. Každá z nás tréneriek má v súbore niečo špeciálne na starosť, ja som už niekoľko rokov kráľovnou make-upu, kamienkov, no hlavne trblietok- tie musia byť všade!