13. a 14. apríla, dva pre náš súbor magické dátumy, počas ktorých sa uskutočnili koncerty pri príležitosti 20. výročia od založenia súboru. A prečo magické? Pretože 20 rokov priateľstiev, túžob, ale i veľkých výziev sa nedejú len tak. Za 20 rokov sme toho stihli naozaj neúrekom a preto sme sa rozhodli, že tento veľký okamih chceme osláviť najlepšie ako vieme, a to galakoncertom s našimi najbližšími. Dlhé týždne príprav sme zavŕšili štvrtkovým večerným koncertom pre naše maminy, tatinov, ale i iných rodinných príslušníkov a známych. Veru, 400 nadšených ľudí sme nečakali. V piatok sme si trúfli rovno na 2 koncerty pre školy zo Senice a širšieho okolia. Dovedna 1000 ľudí zo Senice, Dojča, Cerovej, ale i Borského Mikuláša oslávilo naše jubileum.
Ako to celé začalo?
Samotná myšlienka koncertu vznikla už v októbri, kedy sme vedeli aké témy choreografií budú tento rok naším súborom rezonovať. Všetky choreografie totiž mali jedno spoločné – dokázali sme ich priradiť k jednej svetovej krajine. Tak sme sa rozhodli cestovať prstom po mape a unášať sa cestovateľskou horúčkou. Po myšlienke prišiel scenár a veru dlho sa s ním Žaža natrápila, aby splnila očakávania všetkých. Prispeli i všetky trénerky od Peťky cez Barborku až po Paťku a Sabinku. Každá pridala svoj kúsok. Po bojovej porade sme prišli i s nápadom scény. Môžeme povedať, že sa nám tento rok naozaj vydarila. Obrovské písmená pre nás pripravil Jojo, banner pripravila Peťka a kulisy nakreslila Saška, Klárka, Barborka a Žaža. Výsledný efekt doplnila Paťka o balóniky a svetielka.
I keď nebolo nič poznať, pred koncertom sa nám pokazilo všetko, čo sa pokaziť mohlo. Žiaľ, náš skúsený a deťmi obľúbený moderátor Erik sa na poslednú chvíľu nemohol nášho koncertu zúčastniť a preto sa v deň koncertu musela Žaža naučiť kompletne celý text a odmoderovať ho namiesto neho. S tým jej pomohla spolumoderátorka Paťka a veru nebolo nič poznať. I technika nás potrápila, najmä našu IT Peťku. Hodinu pred prvým koncertom sme zistili, že kábel od projektoru je zlý. Napriek tomu sa Danke podaril kábel zohnať a Peťke zapojiť dataprojektor. Zháňať po Senici 30m kábla, ktorý nikto nemá nie je žiadne terno, ale našťastie nás zachránil náš skvelý zvukár! I také príhody musia byť, raz sa na nich možno zasmejeme J
Dovedna viac ako 70 účinkujúcich bolo pripravených na svojich pozíciách. Dievčatá z junioriek sediace v kabátikoch na stoličkách v kaviarni. Tak sme začali snívať o našich výletoch, ale zaspomínali si i na naše zahraničné cesty a nevšedné zážitky z nich. Cesta okolo sveta začala na starom kontinente, kde sme navštívili Španielsko a vycestovali sme aj na ostrovy do vždy zeleného Írska. Cestou sme narazili aj na nebojácnych pirátov, ktorí sa plavili a čo to ukázali aj zo svojich mažoretkových zručností. Zatancovali sme si v daždi pod Eiffelovkou a stihli sme si urobiť aj nejaké to selfiečko.
Ďalšou zastávkou našej početnej výpravy bola krajina plná červených dvojposchodových autobusov. O anglickom hrdinovi Robinovi Hoodovi rozpovedali príbeh naše seniorky s miniformáciou baton. Následne sme sa pobrali za veľký oceán do Ameriky, kde sme sa vďaka choreografii so svetelnými paličkami na chvíľu ocitli medzi hviezdami.A ako si čo najlepšie spestriť program v USA? No predsa boxerským zápasom v podaní našich kadetiek a ich veľkej formácie mix? Naša rozhodkyňa Simča sa veru nestratila a boxerský zápas parádne zvládla odmoderovať a zožala pri tom obrovský potlesk.
Počas osláv 20. výročia sme nemohli zabudnúť ani na 10. výročie založenia našej najmladšej a asi najúspešnejšej kategórie detičiek. Počas 7 minutového zostrihu videí sme si pripomenuli naše najkrajšie okamihy a niektoré naše najstaršie dievčatá sa videli na videu ako malé 5 ročné dievčatká. V cestovaní sme však pokračovali ďalej a naše túlavé topánky skončili v japonskej štvrti plnej nadrozmerných robotov. Roboti sa Žaži zapáčili tak, že si jedného musela odniesť domov 😊 V ceste okolo sveta sme pokračovali v Kolumbii s detskom vekovou kategóriou a neopomenuli sme ani Čínu, kde naše kadetky predviedli kung fu chmaty vďaka ich miniformácii mix. Následne nás naše malé autobusárky odviezli autobusom do Ruska, kde sa nám (už tradične) pokazil autobus. Čo sa autobusov týka, Tomibus sa má od našich dievčat ešte čo učiť 😀 Prostredníctvom ďalšej videoprezentácie sme si zaspomínali i na strasti, ktoré sa nám stali počas uplynulých sezón.
Autobusom sme sa previezli do zasneženého Ruska, kde nám seniorky predviedli Luskáčika. Zo studeného Ruska sme sa rýchlo odobrali na slnečný Hawaii, kde našu Paťku naučili Hula tanec naše detičky s veľkou formáciou baton. Na pomoc nám prišla i Paťka Ivácková, ktorá predviedla svoj neskutočný potenciál. Obrovská dávka nadania bola pri jej speváckom výkone počuť asi v celej Senici. Ďalšou zastávka bola Afrika. Vždy pozitívne naladená Paťka sa bála o svoj život, aby ju nezjedli domorodci, o ktorých čítala v knihách. Ale čo čert nechcel, našim dievčatám sa zacnelo za domovinou a preto naša posledná krajina bola našim srdciam najviac blízka – Slovensko. Zahanbiť sa veru nedali ani naše trénerky, ktoré oprášili miniformáciu spred 5 rokov. Na pomoc si následne zavolali aj bývalé členky súboru a to Ajku, Maťku, Kiku, Vanesku, Verču a Sabinku. Spoločnými silami predviedli choreografiu na ľudovú nôtu. Počas príprav, ale i samotného tancovania sme si zaspomínali na staré časy, kde palička bola aspoň o 10 centimetrov kratšia. Spoločné tréningy nás vrátili do našich stredoškolských čias. Avšak dievčatá, ktoré s nami nemohli vystupovať, stáli po našom boku aspoň v zákulisí.
Na záver prišlo vyvrcholenie v podobe spoločného tanca našich všetkých dievčat. Túto choreografiu prvýkrát zostavovali naše nové trénerky Saška a Klárka. Záverečnou pózou sme si všetci vydýchli. Pocity v nás veru lomcovali počas klaňačky, všetky výkony našich detí boli neopísateľné… nielen odtancovať ale i zahrať svoju rolu, pomáhať si pri prezliekaní a celú dobu sa zabávať. I o tom bol náš koncert. Oslavy sme zakončili spoločnou afterkou v priestoroch tanečnej sály Esko.
A komu za to vďačíme?
Našim skvelým mažoretkám, ktoré sa nevzdali ani napriek obrovskému množstvu tréningov a generálok, našim skvelým trénerkám, ktoré okrem trénovania riešili aj výzdobu, kulisy, kostýmy a iné.
Veľké poďakovanie si zaslúžia i naše nebojácne bývalé členky, ktoré oprášili mažoretkové zručnosti a prišli zaspomínať na staré dobré časy. Všetkým pomocníkom v šatni, Aďke, Eliške, maminkám, ktoré prezliekali obrovské množstvo detí 🙂 Našej skvelej speváčke Paťke, ktorá nás zachránila v deň koncertu. Našej milovanej mažomaminke Danke Kopeckej, ktorá to s nami tiahne už 20 rokov. Všetkým rodičom, ktorí nám pomohli pri koncerte a zároveň držali palce.
Veľké poďakovanie patrí i nášmu zvukárovi Rasťovi a jeho MAGIC SOUND. Dúfame, že si náš koncert užil rovnako ako my.
Veľké poďakovanie patrí i Centru voľného času Stonožka, pani krajčírke za skvelé kostýmy, našej Lenke Pukančíkovej a Veronike Zíškovej, ktoré stáli na začiatku a i vďaka nim môžeme v mažoretkách pokračovať. V neposlednom rade vďačíme Vladimirovi Pyxelovi Domenovi za to, že zvečnil naše výročie na krásnych fotkách.
Veľké ďakujeme patrí aj mestu Senica za finančný príspevok z fondu PRO SENICA.