Z #nádejnejtrénerky asistentka trénerky

Do našej dvadsiatej sezóny sme vstúpili aj s dvomi novými trénerkami, ktoré pre svoj vek zatiaľ zastávajú funkciu asistentiek. Ide o Klárku Kučerovú a Sašku Fábikovú. Avšak ani nižší vek nie je v našom tíme problémom a obe dievčatá do nášho trénerského kolektívu fantasticky zapadli a čo viac, obidve priniesli do Spiritu nový vietor a množstvo skvelých nápadov. Viac o Klárke sa dočítate aj v jej medailóniku na našej stránke. Tentokrát sme ju vyspovedali a prinášame Vám i krátky rozhovor.

Klári, na začiatok sa nám skús trošku predstaviť.

Volám sa Klára a na mažoretky chodím od svojich siedmich rokov. Prihlásila ma sem mamina a nečakane sa mi to zapáčilo. Keď som začínala, tak sme trénovali v telocvični na 3.ZŠ asi dvakrát do týždňa. Trénovala ma hlavne Maťka Janáková spolu s Peťkou Šefčíkovou. Neskôr ma začali trénovať Žaža, Sabinka a Ajka, z toho dve ma trénujú dodnes – Žaža a Sabinka.

K mažoretkovaniu ťa dostala náhoda alebo si túžila byť mažoretkou odmalička?

Keď sme sa presťahovali do Senice, rodičia ma skúšali dávať na veľa športov, ale mažoretky to vyhrali! 😀

V súčasnosti si asistentkou trénerky. Ako si reagovala, keď Ťa (Vás, spolu so Saškou) Žaža oslovila s touto ponukou? Videla si sa niekedy ako trénerka?

Za posledné tri roky som na každom Spirit vysvedčení mala napísané #nádejnátrénerka, tak som to trochu čakala a úprimne, nevedela som sa dočkať, kedy sa ma Žaža opýta. Keď sa nás (spolu so Saškou) Žaža v lete spýtala, či budeme tento rok trénovať kadetky, nezaváhali sme. Ešte väčšiu radosť mi spravilo to, že môžem trénovať práve so Saškou.

O tom, čo ti trénovanie prinieslo sa porozprávame neskôr. Trénuješ zatiaľ len veľmi krátko, ale aké sú tvoje prvotné pocity? Čo ťa na trénovaní najviac prekvapilo?

Určite je veľa vecí, ktoré sa dejú ,,behind the scenes“ , o ktorých by som nevedela, keby nie som teraz trénerka. Nikdy som nevedela koľko času, síl a nervov do toho ide pomimo tréningov. Prekvapilo ma ale, akú radosť mi to robí. Teším sa na tie tréningy stokrát viac v porovnaní s minulým rokom.

Čo od trénovania detí očakávaš?

Dúfam, že ma deti berú ako inšpiráciu a zároveň očakávam, že sa nám podarí vychovať ďalšiu generáciu úspešných mažoretiek, na ktoré bude náš súbor hrdý. Snáď sa medzi nimi nájde aj nejaká ďalšia #nádejnátrénerka.

Od Žaži dosť často počúvame, že chrlíte aj spolu so Saškou množstvo nových nápadov. Kde beriete inšpiráciu?

Inšpirujeme sa rôznymi tanečnými súbormi, ale aj ostatnými mažoretkovými súbormi, ktoré sú pre nás veľkým vzorom. Samozrejme aj naša fantázia 😀 Snažíme sa dávať do choreografií hlavne tanečné pasáže spojené s palicovou technikou a gymnastickými prvkami. Obohacujeme obyčajné presúvačky s pohybmi rúk, nôh, hlavy…

Inšpirovali/Motivovali ťa niekedy staršie dievčatá? (seniorky, trénerky…) Ak áno, tak v čom.

Áno, samozrejme, vždy inšpirovali trénerky a seniorky a chcela som vedieť všetko, čo vedia aj ony. Ako malá som preto robila všetko, doma som trénovala a nakoniec som vedela to, čo ony a už ako 10-ročná som s nimi tancovala v jednej choreografii. Bolo to vtedy najviac, čo som mohla dokázať – tancovať spolu so Žažou, Peťkou, Barborkou.. a vedieť to isté čo oni.

Aké je to spievať slovenskú hymnu na Majstrovstvách Európy? 😀

Je to fakt úžasný pocit a prajem každej mažoretke zažiť to aspoň raz. Je to skvelý pocit, že celý rok driny sa vyplatil a nebolo to len tak.

Si majsterkou Európy z roku 2019, máš ešte nejaké nesplnené mažoretkové ciele?

Keď už sme boli majsterkami Európy, tak by som si určite priala, aby sme boli aj majsterkami sveta, či už ja alebo moje zverenkyne – kadetky. Avšak každý rok si želám pódiové umiestnenie na majstrovstvách Slovenska. Tento rok to, ale o to viac prajem kadetkám a dúfam že budem plakať ako Žaža práve na Európe 2019.

Po našej najúspešnejšej sezóne sme boli všetci namotivovaní na ďalšiu, ale prišla pandémia kovidu. My sme sa Vás snažili aspoň na diaľku udržovať v pohybe, ale bolo to extrémne náročné. Ako si to vtedy vnímala ty?

Priznám sa, že si nepamätám, aké to bolo počas pandémie. Určite mi mažoretky chýbali a bola som šťastná, keď sme sa mohli vrátiť naspäť do Eska a začať staronovú sezónu. 🙂

Je niečo, čo by si zaželala svojim aktuálnym zverenkyniam? (kadetkám)

Veľa síl do budúcich rokov a nevzdávajte to!! Príďte na tréning vždy s úsmevom na tvári. Pre mňa je najviac vidieť Vás rásť a snáď sa čoskoro stretneme v seniorkách 😉 Ľúbim vás!!

Ešte stále máš strach z Peťky? 😀 Zo Žaži nie? 😀

Peťka nebola nikdy strašidelná, teraz sme najväčšie kamky 😀 A so Žažou už tiež, len bola strašidelná, keď som bola menšia. Vždy nás strašili že keď nebudeme poslúchať príde Žaža 😀

Čo by si zaželala Spiritu k 20. výročiu?

Spiritu želám ešte najmenej ďalších 20 rokov. Taktiež mnoho medailí, trofejí, diplomov atď. Samozrejme veľa úsmevov, radosti a dievčat, ktoré tento šport napĺňa. Trénerkám želám veľa fantázie, nervov, no hlavne lásky k deťom.